Eti vo mne

Autor: Kamila Cserhelyiová | 26.3.2013 o 18:44 | (upravené 25.4.2013 o 15:35) Karma článku: 3,78 | Prečítané:  231x

Kde sa vo mne vzala, to som zatiaľ neidentifikovala. Niekedy sa veci dejú, lebo sa majú a vieme, že to je presne tak ako má. Išla som pre kamarátku kúpiť knihu o Novom Zélande a predavačka mi ponúkla aj Etiópiu a stalo sa. Už som sa tam videla...

Túžila som vyskúšať atmosféru niečoho nového, nepoznaného, hlavne aby to bolo niečo iné ako dovolenka v nejakom resorte. A tak sa stalo, začala som sa viac zaujímať o krajinu, našla som si dievčatko, ktorému teraz prispievam a túžila som tam niekoho navštíviť. Bolo rozhodnuté, už dávno predtým.
Keď som predtým išla na dovolenku, bolo to o oddychu pod slnečníkom s knihou v ruke. Ak sa jednalo o poznávanie, bolo to maximálne jedno mesto a minimálne spojené s nákupmi a určite nie s batohom na chrbte. Bola to pre mňa novinka, kúpiť letenku, batoh, urobiť si plán cesty a dva týždne na vlastných nohách spoznávať krásnu africkú krajinu.
Plán bol, že pôjdem sama, no nejako sa stalo a môj kolega sa rozhodol ísť so mnou. Plán som si zostavila podľa už spomínanej knihy ,,Vysoká škola neočakávania“ od Paľka Baričáka a, že je to tak ma presvedčilo už letisko. Bolo úplne jedno, že som nevedela názov hotelu, ale musela som ho zadať a bolo úplne jedno, že nezostanem v hlavnom meste, a môj zadaný hotel bol tam. Čo musím pochváliť je tiež neočakávaná batožina, ktorá nás na letisku čakala, i keď na prestup sme mali len tridsať minút. Rada by som ešte podotkla kamarátku myšku na toaletách.
Ako sme cestovali, spoznávali nádherné krásy tejto práve vtedy suchej, ale o to krajšej a červenšej hornatej krajiny, bola som stále viac a viac na mäkko. O ľuďoch ani nehovorím, boli úžasní. Stále chceli pomôcť, poradiť, samozrejme za odmenu, ale bolo im jedno v akej forme prišla. Išla som si tam vyskúšať aké je to, bez financií cítiť bezprostrednú radosť a lásku. Samopochopiteľne je  toto prežívanie o to krajšie. V tom čase nebola voda skoro nikde, nemal ju skoro nikto. Čo, ale mali boli otvorené srdcia..
Nemám vodu, jedlo, prácu, ale mám dom a mám si čo obliecť, to znamená mám sa o čo podeliť. Mám čo ponúknuť priateľovi. Jeden úžasný človek nám tam povedal: Ja budem vďačný za hocičo, keby ste neprišli nemám ani to! Ešte dnes mám zimomriavky z toho čo všetko je ukryté v tejto vete. Zhodou okolností tento pán sa staral o dievča, ktorému zomreli rodičia. Ponúkol jej domov, oblečenie si celá rodina striedajú a on jej  hľadá prácu, aj keď ani on ju nemá. Pre mňa sú to úplné zázraky a za čím som do tejto krajiny išla, to som si na vlastnej koži vyskúšala, pocítila a prežila. Ešte napríklad veta typu: Dajte mi zarobiť, nemám dať čo jesť svojím deťom. Tam má iný rozmer, rozmer ozajstného hladu a ľudia ju povedia s pokorou, požiadajú o to, lebo jednoducho vedia, že ste ich šanca.
Samozrejme niekedy toho bolo veľa, kriku, smiechu, prosenia, ale o tom je to neočakávanie. Čo sa ešte udeje? A okolo Vás päťdesiat černochov a všetci by Vás len hladkali a rozprávali aj keď sme si s nimi veľa krát vôbec nerozumeli. Keď sa, ale chce pochopenie sa nájde a keď nás niečo prekvapilo, tak sme sa smiali a povedali si. Načo sú nám vôbec očakávania?
Keď som sa pôvodne zamýšľala nad myšlienkou ísť sama, bolo množstvo ľudí čo ma odhovárali. Pravdou je, že ani ja som si nebola úplne na istom, že idem do toho a zrejme preto mi prišiel na túto cestu kolega. Dnes viem, že tí čo to vyskúšali predo mnou a hovorili mi, že môžem ísť v pohode sama mali pravdu. Každý môže ozaj všetko čo si zaumieni, u mňa to malo byť jednoducho takto. Teraz viem aj to, že zo všetkého do čoho sa dostanem sa dá nájsť cesta von a to sú tie najperfektnejšie zážitky. Pre mňa určite. V nich si môžem najlepšie okúsiť moje strachy, sily, túžby, možnosti môjho Ja. To precítenie je intenzívnejšie keď ste v tom sám za seba. Čo môžem odporučiť, keď si nie ste istí, počkajte, príde Váš čas a ani nebudete vedieť ako ono sa to všetko pospája, tak ako má. Vaše vnútro si nájde pre neho tú najlepšiu alternatívu v ktorej si presne vyskúšate to čo potrebujete. U mňa bolo veľmi podnetné vyskúšať si byť niekde s človekom s ktorým sa ani veľmi nepoznám, ani po tejto ceste nesníval ako ja. Videla som možnosti môjho prispôsobenia sa, ale aj to z čoho som nebola ochotná upustiť.
Všetko má svoje plusy aj mínusy. Je teraz viem, prečo som mala ísť s ním a pobiť sa so samou sebou vo mne v jeho odraze. Viem však, že sa to dá aj inak. Každá žena, ktorá to tak cíti a chce ísť, sa môže podľa mňa vydať spoznávať Etiópiu sama so sebou.
Je to nádhera...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?